ENVIRO: Bezzásahové zóny na polovici plochy národných parkov by stáli 1,6 milióna eur ročne

Alternatívne sa možno vyrovnať so súkromnými vlastníkmi výkupom pozemkov. Na zabezpečenie bezzásahovosti na polovici rozlohy národných parkov by tak cena stúpla na asi 244 milióna eur a pri troch štvrtinách na 374 milióna eur
BRATISLAVA 5. marca (SITA) – Vyhlásenie bezzásahových zón na 50 percentách územia národných parkov by štát stálo 11,6 milióna eur ročne. Uviedol to Inštitút environmentálnej politiky (IEP) v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal riaditeľ IEP Martin Haluš. Ak by sa bezzásahové zóny vyhlásili na 75 percentách územia národných parkov, štát by to stálo 17,1 milióna eur ročne. Sumy v sebe zahŕňajú vyplácanie nájmov, náklady na zmluvnú starostlivosť, zníženie príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtu samospráv a krátkodobé zníženie zisku štátnych lesníckych organizácií.

Alternatívne sa možno podľa IEP vyrovnať so súkromnými vlastníkmi výkupom pozemkov. Na zabezpečenie bezzásahovosti na polovici rozlohy národných parkov by tak cena stúpla na približne 244 milióna eur a pri troch štvrtinách na 374 milióna eur. „Je to len o niečo viac, ako sú náklady na juhozápadný obchvat Prešova,“ konštatujú analytici. Najlacnejšou možnosťou sú podľa nich zámeny súkromných pozemkov za štátne. Problémom tejto formy vyrovnania však je, že je náročné nájsť adekvátne pozemky na zámenu.

IEP nepredpokladá, že by malo rozšírenie bezzásahových území výrazný dopad na mieru nezamestnanosti. Ako vysvetľujú, zamestnanosť v lesnom hospodárstve dlhodobo klesá a bez ohľadu na zmeny sa predpokladá, že to bude pokračovať. Analytici vyrátali, že ak by bolo prepúšťanie realizované postupne a najmä na úkor pracujúcich dôchodcov, o prácu by prišlo navyše 125 ľudí pri 50 % a 155 pri 75 % rozlohe bezzásahového územia v národných parkoch. „V priebehu ôsmich rokov by to viedlo k priemernému ročnému výpadku v štátnom rozpočte v hodnote 236-tisíc, resp. 293-tisíc eur. Za toto obdobie by sa mali zamestnať skoro všetci prepustení. Na druhej strane možno očakávať vytvorenie nových pracovných miest v cestovnom ruchu a ochrane prírody,“ tvrdia.

Štúdia IEP nehodnotí rozširovanie bezzásahových území v národných parkoch z ekologického alebo lesníckeho hľadiska. Uvádza iba vplyv rozširovania bezzásahového územia na verejné financie a ekonomiku. Konečné náklady na zonáciu budú podľa analytikov závisieť od výsledkov dohody všetkých dotknutých partnerov a presného vytýčenia hraníc jednotlivých zón.

Bezzásahové zóny predstavujú zóny, v rámci ktorých sú vylúčené akékoľvek ľudské zásahy do prírody. V takýchto zónach nie je povolená ťažba dreva, lov zveri ani výstavba.

IEP je nezávislý analytický útvar Ministerstva životného prostredia (MŽP). Jeho úlohou je príprava a poskytovanie analýz a prognóz v oblasti životného prostredia pre vládu, MŽP aj verejnosť.


Author postings SITA
You might also interested in
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
  • Zlatý rok drevárov s rekordným ziskom i novými posilami

    Slovenské drevárstvo sa dlho nevedelo pozviechať z krízového prepadu, posledných pár rokov však rastie veľmi dynamicky.
  • Pri najvyšších tržbách nábytkári v strate

    Slovenská výroba nábytku sa vlani už druhý rok po sebe prepracovala k novým rekordným tržbám, prijíma zamestnancov a na rozdiel od pokrízových rokov sa jej vyhýba krach podnikov.
  • Arca vyzve Fiľa. V obchode roka ovládla druhú najväčšiu celulózku

    V jednej z najväčších fabrík na východe a druhom najväčšom drevokombináte po ružomberských papierňach Mondi SCP sa mení vlastník. Vranovskú Bukózu, ktorá vo výrobe celulózy a v ďalších činnostiach zamestnáva vyše tisíc ľudí, preberá nový investor. Ide o veľký moderný podnik so slušnými ziskmi, ktorý čaká rozširovanie. Bukóza sa stane vážnym konkurentom lídra biznisu, ktorý je v rukách juhoafrického Mondi a podnikateľa Milana Fiľa.
  • Zvolen si zaknihoval prvenstvo. Má najväčšiu pílu na listnaté drevo

    Na ihličnaté drevo má Slovensko hneď dve veľkokapacitné píly v Liptovskom Hrádku a Tomášovciach pri Lučenci.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.