ENVIRO: Lesníci chcú chrániť ohrozeného hlucháňa aktívnym prístupom

Bezzásahové územia často nie sú najlepším riešením ochrany ohrozeného hlucháňa, tvrdia lesní odborníci z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene.
ZVOLEN 22. februára (SITA) – Ako na dnešnom stretnutí s novinármi uviedol Jozef Bučko z NLC, ktorý sa dlhodobo zaoberá problematikou hlucháňa, bezzásahovosť odporúčaná ochranármi má svoje riziká a preto lesníci odporúčajú skôr aktívny prístup. „Na rozdiel od bezzásahovému režimu vieme premeniť prostredie v hlucháních lokalitách vo veľmi krátkom čase a aj na relatívne veľkých plochách,“ uviedol s tým, že takto je možné aktívne rozširovať vhodný životný priestor hlucháňa. Okrem biotopu sú podľa odborníkov jedným z významných faktorov poklesu stavov hlucháňa aj predátori.

Do bezzásahovej zóny sú často zahrnuté aj porasty nevyhovujúce hlucháňom vekom, ani priestorovou štruktúrou. Tento živočích však nemá čas čakať, kým sa porast prirodzene preriedi a podľa Bučka je potrebné k oblastiam, kde chceme podporiť hlucháňa, pristupovať citlivo, ale aktívne. Ochranu je potrebné skĺbiť s lesníctvom a životom vidieckeho obyvateľstva, nie ich stavať proti sebe. Navrhuje každé územie rozdeliť na oblasti s ešte vhodnými podmienkami pre hlucháňa a oblasti s potenciálne vhodnými podmienkami. V tých prvých odporúča vykonávať minimum zásahov, prípadne prijať bezzásahovosť. Druhé oblasti s potenciálne vhodnými podmienkami je možné podporiť aktívnymi zásahmi. Ide o presvetlenie lesa a vytvorenie ďalších vhodných zásahov, ktoré podporia existenciu hlucháňa v danej lokalite.

„Proces však nebude úspešný, ak sa okrem prostredia nebudeme dostatočne zaoberať aj predátormi a možnosťou, ako financovať zvýšené finančné výdavky a ekonomickú ujmu na hospodárení,“ doplnil Bučko. Spolu s ďalšími lesníkmi upozornil aj na nutnú kontrolu stavu prirodzených predátorov, ktorí sú tiež zodpovední za úbytok hlucháňa. V súčasnosti je premnožená diviačia zver, pričom veľké škody robia aj zvýšené stavy medveďov, kún, líšok, krkavcov, myšiakov, sov dlhochvostých, ale aj nenápadná sojka škriekavá.

Stabilizovať populáciu tetrova hlucháňa na Slovensku a zastaviť klesajúci trend stavu tohto kriticky ohrozeného druhu, ktorý je na pokraji vymretia, je hlavným cieľom programu envirorezortu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022, ktorý vstúpil do platnosti v apríli minulého roka. Program záchrany obsahuje údaje o rozšírení hlucháňa, o jeho biologických a ekologických nárokoch a faktoroch ohrozenia a stanovuje tiež šesť strategických cieľov a 14 opatrení na jeho záchranu. Medzi ne patrí napríklad zastavenie straty vhodných biotopov hlucháňa ako aj zvýšenie ich kvality a rozlohy či obmedzenie negatívneho vplyvu predácie a vyrušovania. Dokument má zároveň slúžiť okresným úradom životného prostredia pri určovaní vhodných spôsobov hospodárenia v chránených územiach.

Hlavnou príčinou veľkého poklesu populácie hlucháňa je podľa ochranárov intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach a úbytok starých lesov. Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa na Slovensku asi o 76 percent, pričom trend pokračuje. V roku 1972 uvádzali štatistiky 3 697 jedincov, v roku 2015 iba maximálne 900 jedincov. Jeho súčasná populácia sa u nás podľa ochranárov odhaduje na 646 až 866 jedincov a podľa poľovníckej štatistiky je to okolo tisíc jedincov. Za posledných 10 rokov v niektorých územiach Slovenska, napríklad v Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove a Javorníkoch hlucháň úplne vyhynul. Posledné jedince dožívajú v Kremnických vrchoch, Malej Fatre, vo Volovských vrchoch, v Slovenskom raji a na Poľane. Prudký pokles počtu nastal aj v Nízkych Tatrách, ktoré sú kľúčové pre prežívanie tohto druhu.


Author postings SITA
You might also interested in
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
  • Únos štátu po poľovnícky: Ako papaláši cez úrady obrali urbárnikov o revír

    Poľuje iba každý stý Slovák, a tak väčšinu ľudí súboje poľovníckych partií o revíry nijako zvlášť nezaujímajú. Úplne iný rozmer však tieto boje nadobúdajú, ak v nich niekto prichádza o revír aj vďaka zneužitiu právomocí úradov a štátnych lesných podnikov, ktoré ich spravujú. Vtedy už ide o „únos štátu“ v prospech oponenta, a ten sa môže zopakovať v ktorejkoľvek oblasti života. Slušným ľuďom tak ostáva iba veľká nechuť, lebo spravodlivosť majú zasa hľadať len u toho istého štátu.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.