ENVIRO: Petíciu Vlka za lepšiu ochranu slovenskej prírody podpísalo vyše 43-tisíc ľudí

Lesoochranárske zoskupenie žiada zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, a to bezzásahové územia a manažované územia
BRATISLAVA 20. novembra (SITA) – Petíciu za skutočnú ochranu slovenskej prírody, ktorú presne pred rokom spustilo Lesoochranárske zoskupenie Vlk, už podpísalo vyše 43-tisíc ľudí. Cieľom je získať 100-tisíc podpisov, aby sa požiadavkami petície musel zaoberať parlament. Zoskupenie o petícii informuje na svojej internetovej stránke.

Združenie má dve základné požiadavky. V prvom rade žiada zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, a to územia s prísnou ochranou, teda bezzásahové územia, a územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Požaduje tiež umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach.

V územiach s prísnym režimom je cieľom ochrana prirodzených procesov. Tieto územia by mali tvoriť kostru sústavy chránených lokalít, nesmeli by sa v nich vykonávať žiadne aktivity s výnimkou voľného vstupu peších návštevníkov, neinvazívneho výskumu a činností nevyhnutných na odvrátenie priameho ohrozenia. „Výmeru prísne chránených území žiadame stanoviť na minimálne desať percent rozlohy Slovenska do roku 2030,“ uvádza Vlk v petícii. Cieľom ochrany v územiach s aktívnou ochranou je zabezpečenie priaznivého stavu chránených druhov a biotopov, udržanie charakteristickej krajinnej štruktúry a významných krajinných prvkov. V týchto lokalitách sa budú uplatňovať postupy stanovené manažmentovými plánmi za aktívnej účasti vlastníkov pozemkov a zainteresovanej verejnosti.

Petícia za skutočnú ochranu prírody nadväzuje na predchádzajúcu petíciu za zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny. Tú podpísalo 50 446 občanov a odovzdali ju na ministerstve životného prostredia (MŽP). Petícia požadovala národné parky podľa medzinárodných kritérií, päť percent bezzásahových území z rozlohy Slovenska, zjednodušenie zákona o ochrane prírody a krajiny a voľný pohyb ľudí v chránených územiach.

MŽP nezapracovalo viacero z týchto požiadaviek ani do Envirostratégie 2030, ani do novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Lesoochranárske zoskupenie sa preto rozhodlo spustiť ďalšiu petíciu za lepšiu ochranu slovenskej prírody. Na MŽP má Vlk dve základné požiadavky. V prvom rade žiada zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, a to územia s prísnou ochranou, teda bezzásahové územia, a územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Požaduje tiež umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach.


Author postings SITA
You might also interested in
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
  • Zlatý rok drevárov s rekordným ziskom i novými posilami

    Slovenské drevárstvo sa dlho nevedelo pozviechať z krízového prepadu, posledných pár rokov však rastie veľmi dynamicky.
  • Pri najvyšších tržbách nábytkári v strate

    Slovenská výroba nábytku sa vlani už druhý rok po sebe prepracovala k novým rekordným tržbám, prijíma zamestnancov a na rozdiel od pokrízových rokov sa jej vyhýba krach podnikov.
  • Arca vyzve Fiľa. V obchode roka ovládla druhú najväčšiu celulózku

    V jednej z najväčších fabrík na východe a druhom najväčšom drevokombináte po ružomberských papierňach Mondi SCP sa mení vlastník. Vranovskú Bukózu, ktorá vo výrobe celulózy a v ďalších činnostiach zamestnáva vyše tisíc ľudí, preberá nový investor. Ide o veľký moderný podnik so slušnými ziskmi, ktorý čaká rozširovanie. Bukóza sa stane vážnym konkurentom lídra biznisu, ktorý je v rukách juhoafrického Mondi a podnikateľa Milana Fiľa.
  • Zvolen si zaknihoval prvenstvo. Má najväčšiu pílu na listnaté drevo

    Na ihličnaté drevo má Slovensko hneď dve veľkokapacitné píly v Liptovskom Hrádku a Tomášovciach pri Lučenci.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.