ENVIRO: Nová Envirostratégia 2030 je len ťažko vynutiteľná, tvrdia Hojsík i Baláž

Nová environmentálna stratégia Slovenska, ktorú dnes schválila vláda, nie je dostatočne ambiciózna ani záväzná pre ostatné rezorty.
BRATISLAVA 27. februára (SITA) – Vo vyhlásení to dnes uviedol environmentálny expert strany Progresívne Slovensko Martin Hojsík. „Slovensko, jeho príroda aj občania potrebujú omnoho ambicióznejšiu, progresívnejšiu, ale aj záväznejšiu stratégiu,“ zdôraznil. Podľa Hojsíka z pôvodného textu návrhu Envirostratégie 2030 vypustili vetu, ktorá hovorila, že „uplatňovanie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov“. „To by ministerstvá pôdohospodárstva či hospodárstva pri ich stratégiách nepripustili,“ dodal Hojsík.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tvrdí, že Envirostratégiu 2030 postupne zapracujú do zákonov a akčných plánov či stratégií ostatných rezortov. „Envirostratégia je dokumentom MŽP, ale schválila ho vláda, takže je záväzná pre všetky ministerstvá,“ vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Dodal, že jednotlivé rezorty takto dostali zrozumiteľný návod, čím sa pri ochrane životného prostredia riadiť. „My sa budeme v zmysle envirostratégie snažiť ovplyvňovať tvorbu ich politík a stratégií, aby prihliadali na environmentálne ciele,“ vyhlásil s tým, že Envirostratégia 2030 by mala byť hybnou silou environmentálnych aspektov v politikách všetkých rezortov.

Hojsík tiež kritizoval skutočnosť, že zo stratégie vypustili plán na prechod správy štátnych pozemkov v 3. a vyššom stupni ochrany pod rezort životného prostredia. Podotkol, že v chránených územiach nebudú na základe pripomienky Lesov SR uprednostňované záujmy ochrany prírody nad komerčnými záujmami ako ťažba dreva, nerastných surovín, poľovníctva či výstavby. Envirostratégia 2030 podľa Hojsíka nereflektuje potrebu udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia, ktoré je nevyhnutné na zabránenie najhorším dopadom klimatickej zmeny.

Aj environmentalista Erik Baláž zo strany SPOLU je v súvislosti s novou environmentálnou stratégiou skeptický, keďže navrhuje ciele do ďalekej budúcnosti, teda pre budúce vlády. Čo sa týka častí o ochrane prírody Baláž nepovažuje Envirostratégiu 2030 za dosť progresívnu. „Ak by sa malo postupovať takýmto tempom ako doteraz, tak národné parky nebudú mať 75 percent jadrovej zóny s najvyššou ochranou v roku 2030, ale až o niekoľko storočí neskôr,“ vyhlásil. Dokument stanovuje, že v národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50 percent celkovej rozlohy do roku 2025 a 75 percent rozlohy do roku 2030. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na ostatnom území bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Baláž vysvetlil, že zámer je síce dobrý, ale ťažko vynutiteľný, keďže nekorešponduje so súčasnou politickou situáciou. „Sú tam aj ďalšie veci, ktorých realizácia by si vyžiadala veľké politické dohody, a preto sú sporné,“ vyhlásil s tým, že ide napríklad o prevod pozemkov štátu v národných parkoch pod rezort MŽP či mobilnú aplikáciu na kontrolu obchodu s drevom.

Envirostratégia 2030 nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vody, lesy či klimatické zmeny. Pripravil ju Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vznikala dva roky a na jej znení sa okrem 160 odborníkov z rôznych rezortov a oblastí podieľala aj široká verejnosť, ktorá v rámci pripomienkovania zaslala približne 800 námetov. Ciele a opatrenia Envirostratégie 2030 by mali byť rešpektované v iných koncepčných dokumentoch vlády a v legislatíve.


Author postings SITA
You might also interested in
  • Arca vyzve Fiľa. V obchode roka ovládla druhú najväčšiu celulózku

    V jednej z najväčších fabrík na východe a druhom najväčšom drevokombináte po ružomberských papierňach Mondi SCP sa mení vlastník. Vranovskú Bukózu, ktorá vo výrobe celulózy a v ďalších činnostiach zamestnáva vyše tisíc ľudí, preberá nový investor. Ide o veľký moderný podnik so slušnými ziskmi, ktorý čaká rozširovanie. Bukóza sa stane vážnym konkurentom lídra biznisu, ktorý je v rukách juhoafrického Mondi a podnikateľa Milana Fiľa.
  • Zvolen si zaknihoval prvenstvo. Má najväčšiu pílu na listnaté drevo

    Na ihličnaté drevo má Slovensko hneď dve veľkokapacitné píly v Liptovskom Hrádku a Tomášovciach pri Lučenci.
  • Šestnáctý ročník veletrhu WOOD-TEC proběhne v roce 2020

    Na základě vývoje jednání se Svazem výrobců a dovozců dřevozpracujících strojů a zařízení a Svazem výrobců dřevozpracujících strojů a zařízení bylo ze strany Veletrhů Brno a.s. rozhodnuto o přeložení veletrhu na rok 2020.
  • Žigov Taper slabne. Slovensko už vyváža menej dreva, ani ho toľko nespaľuje

    Slovensko má dreva dostatok, keď má zalesnených vyše 40 percent územia. Realitou donedávna bolo, že až tretina vyťaženého dreva sa spracúvala po jeho vyvezení v zahraničí. A čoraz viac tejto suroviny končilo len v kotloch na výrobu energií. Posledné roky sa tieto negatívne trendy začínajú otáčať.
  • Dve tváre slovenských píl. Dnes hromžia na lesníkov, no vlaňajšok mali nebývalý

    Pred mesiacom slovenské píly upozornili, že prestanú odoberať drevo od štátnych Lesov SR, lebo je drahšie ako v cudzine. Bili na poplach, že ich drahé štátne drevo oberá o medzinárodnú konkurencieschopnosť, nakoľko im za ostatný rok na svetových trhoch klesli ceny predávaného reziva až o tretinu. Teraz sú už zbrane odložené, lebo lesy znížili ceny.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.