Hromadná pripomienka k zákonu o ochrane prírody získala masívnu podporu

Takmer 30-tisíc ľudí podpísalo v priebehu piatich dní hromadnú pripomienku k novele zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP).
Pripomienku vzniesli environmentálne organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatíva My sme les. Ako poznamenal Juraj Rizman z VIA IURIS, počtom zapojených občanov ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. „Táto masívna podpora je ďalším jasným signálom, že ľuďom na našej prírode záleží. Nechcem sa už viac hanbiť za papierové národné parky, v ktorých vláda SR umožňuje ničiť naše prírodné dedičstvo úzkou skupinou ľudí," vyhlásil Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.

Ochranári sú presvedčení, že zákon o ochrane prírody by mal byť protiváhou pred využívaním prírodného bohatstva na účely ako turistický ruch, komerčná ťažba dreva či rôzne stavebno-rozvojové aktivity. „Samotné návrhy MŽP v novele vnímame v mnohých ohľadoch ako posun vpred. Napríklad návrhy na sprísnenie vykonávania náhodnej ťažby dreva v chránených územiach či návrh na prechod správy štátnych pozemkov v národných parkoch na Štátnu ochranu prírody. Napriek tomu sme považovali za nesmierne dôležité sa k novelizácii zákona o ochrane prírody vyjadriť a navrhnúť ďalšie riešenia, ktoré zlepšia návrhy MŽP, “ uviedol právnik VIA IURIS Imrich Vozár. Novela napríklad hovorí, že do roku 2025 bude 50 percent území národných parkov bez zásahov človeka, zároveň presúva starostlivosť o národné parky pod Štátnu ochranu prírody SR až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky. „Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov. Navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke.

Novelu ako celok však ochranárske organizácie vítajú a oceňujú ambíciu envirorezortu posilniť ochranu prírody a lepšie regulovať aktivity povolené v jednotlivých stupňoch ochrany, a to najmä ťažbu dreva, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb. „Krokom vpred je, že rieši náhodnú a neplánovanú ťažbu dreva, ktorá sa dnes vykonáva najmä po kalamite a často sa ňou ospravedlňujú zásahy v národných parkoch. Na túto ťažbu budú musieť lesníci žiadať súhlas ochrany prírody,“ uviedol Milan Janák z WWF Slovensko s tým, že regulovať by sa mal aj lov zveri a rýb, ktorý by mal byť zakázaný od štvrtého stupňa ochrany. Ochranári podporujú aj návrh, aby sa kompetencie vyhlasovať maloplošné chránené územia, najmä prírodné rezervácie, vrátili späť na MŽP. Kompetencia v roku 2015 prešla na vládu a odvtedy sa podarilo vyhlásiť na Slovensku iba jedinú rezerváciu - Borsukov vrch v Národnom parku Poloniny. „Viaceré vzácne lokality na Slovensku na primeranú ochranu stále čakajú. Často ide aj o najvzácnejšie pralesy a územia s medzinárodným významom,“ uzavrel Janák.


Author postings SITA
You might also interested in
  • Únos štátu po poľovnícky: Ako papaláši cez úrady obrali urbárnikov o revír

    Poľuje iba každý stý Slovák, a tak väčšinu ľudí súboje poľovníckych partií o revíry nijako zvlášť nezaujímajú. Úplne iný rozmer však tieto boje nadobúdajú, ak v nich niekto prichádza o revír aj vďaka zneužitiu právomocí úradov a štátnych lesných podnikov, ktoré ich spravujú. Vtedy už ide o „únos štátu“ v prospech oponenta, a ten sa môže zopakovať v ktorejkoľvek oblasti života. Slušným ľuďom tak ostáva iba veľká nechuť, lebo spravodlivosť majú zasa hľadať len u toho istého štátu.
  • IKEA postavila inteligentnú fabriku

    V závode Flatline v Malackách beží už šiesty rok rozsiahly projekt digitalizácie a automatizácie výroby. V súčasnosti pokračuje robotizáciou nadväzujúcich procesov.
  • Drevári sa udomácňujú v pokojných vodách

    Jeden z najviac krízou postihnutých sektorov sa nevedel dlho dostať z marazmu. No po predvlaňajšku zopakoval ďalší výborný rok aj vlani. Za dva roky sa dostal takmer na svoju predkrízovú výkonnosť. Reč je o slovenskom drevárstve, ktoré je zamerané na produkciu stavebného dreva i na polotovary pre nábytkárov.
  • Nemecké Asko pridá na Slovensku štyri nové predajne

    Záujem nadnárodných predajcov nábytku o Slovensko neutícha. Len nedávno nemecký predajca nábytku Sconto oznámil, že ešte túto jeseň otvorí svoju štvrtú predajňu v Žiline. Na ďalšiu expanziu sa chystá aj ďalšia nemecká sieť Asko. K jej terajším šiestim slovenským predajniam majú v pribudnúť ďalšie štyri.
  • Slovensko aj Žiga konečne vyvážajú do zahraničia výrazne menej dreva ako donedávna

    Najväčším neduhom domáceho lesnícko-drevárskeho biznisu je už dlhodobo vývoz veľkých objemov surového dreva do cudziny. Pridaná hodnota i pracovné miesta pri spracúvaní "slovenského" dreva sa tak tvoria až v zahraničí. Najmä v Rakúsku a Česku. Aspoň posledné roky však dochádza aj k veľmi dynamickému poklesu exportov.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.